Keď sa niekto ocitne zoči-voči s rakovinou, potrebuje kratší alebo dlhší čas, aby sa prebudil z úžasu.

8. január 2023

Keď sa niekto ocitne zoči-voči s rakovinou, potrebuje kratší alebo dlhší čas na to, aby sa dostal z úžasu. Najprv ani nepochopí, čo počul, ale sú aj takí, ktorí od prvej chvíle majú svoje vážne predstavy o uzdravení a zaujmú rázny postoj.

Často sa objaví aj také nebezpečenstvo, keď je pacient príliš aktívny, že sa zrodia zlé rozhodnutia. Alternatívna medicína nie je podložená vedeckým výskumom, preto sú medzi lekárom a pacientom ostré výmeny názorov. V takomto prípade pacient vie, že je tvrdým orieškom pre lekára, ale je to jeho život, má právo na to, aby on rozhodol, aby veril, že ho uzdraví to, v čom verí.

Je dôležité, aby sme si vybrali toho lekára, ktorému dôverujeme, ktorý na nás sústredí svoju pozornosť, vypočuje si naše sťažnosti a je dôležitá aj sympatia. Nakoľko uzdravenie podporujú aj psychické činitele, nie je jedno, aké sú naše pocity voči chorobe a voči uzdraveniu. Je dôležité aj to, aby si lekár a pacient rozumeli, najmä čo sa týka liečebných metód.

Čo robiť, ak sa stretneme s diagnózou rakoviny?

Čo sa dá robiť, keď sa niekto stretne s diagnózou rakoviny? Najprv si treba uvedomiť, že diagnóza sa nerovná s tým, že je koniec všetkému, nemusíme sa zmieriť s chorobou, ale mali by sme uvažovať nad tým, čo nezávisí od chorého, ani od lekára. Veľká časť nádorových chorôb je dôsledkom zlej životosprávy, ďalšie sa vyvinuli z neznámych príčin a nie je isté, že sa im dalo predísť. A keď sa už vyvinul zhubný nádor, často prichádzajú nezmieriteľné diskusie o tom, či si máme vybrať metódy alternatívnej alebo klasickej medicíny. Je veľa dobrých príkladov na obe, preto rozhodnutie nie je ľahké.

Kalvária sa začala v roku 2003

Kalvária Eriky Petrleničovej z Veľkého Blahova sa začala pred dvadsiatimi rokmi, teda v roku 2003. Začala náhle chudnúť, dostala vážnu infekciu ucha a keď sa jej stav zhoršil, dostala sa do nemocnice. Keď jej pod pazuchou našli uzlinu, ukľudnili ju, že je to iba tuková uzlina a nálezy neukazujú žiadnu zmenu. Erika na toto obdobie spomína takto:

„ Keď som išla na vyšetrenie do Bratislavy, povedali mi, aby som bola trpezlivá, kým dostanú výsledky vyšetrení. Druhého novembra, v deň mojich narodenín, mi oznámili, že som zdravá. Super, myslela som si a tešila som sa výsledkom, ale necítila som sa lepšie. Koncom novembra som sa vrátila do nemocnice, lebo som i naďalej chudla a cítila sa zle. Znova ma vyšetrili a začali na mňa kričať, že kde som bola doteraz. Nerozumela som im, veď ja som prišla hneď, keď som si uvedomila vážnosť môjho stavu. Hoci chyba nebola z mojej strany, stala som sa nezodpovednou pacientkou. Keďže sa blížili vianočné sviatky a už neplánovali ďalšie operácie, musela som platiť za moju neplánovanú operáciu. Odstránili mi pravý prsník, vybrali z podpazušia všetky uzliny a ja som čakala na zázrak. V januári som dostala výsledky, ktoré boli ohromujúce. Diagnostikovali u mňa trojakú rakovinu a oznámili mi, že šanca na uzdravenie je malá.

Ani s lekármi nie je jednoduché

Erika mala veľké problémy s lekármi, lebo boli iného názoru ako ona. Ona mala isté predstavy o uzdravení, pri ktorých rázne stála. Má len jeden život, preto mala jediný cieľ, prežiť neprežiteľné. Nechcela sa podriadiť chemoterapii, ktorou jej mali zničiť zhubné bunky, ale podriadila sa, lebo sa chcela vyliečiť. Už pri prvom zákroku stratila dôveru v lekároch, lebo napriek jej protestu pichli jej infúziu do tej ruky, ktorá bola operáciou postihnutá.

Tento zákrok mal vážne trvalé následky, totiž infúzia netiekla do žily, ale mimo žily pod kožu, medzi tkanivá. Darmo upozorňovala zdravotné sestry, neurobili nič, hoci pociťovala bolesť. Ruka jej veľmi napuchla. Prežívala strašné bolesti, tú ruku nemohla používať a boli časy, keď jej rázne odporúčali amputáciu.

Následky zostali

Samozrejme, Erika s tým nesúhlasila, a tak doteraz trpí následkami nepozornosti sestier.

„Druhú chemoterapiu som nedostala, nakoľko ma medzičasom uštipol kliešť, preto nasledovala dlhšia prestávka. V tom čase som trochu zosilnela, chodila som na liečenia, na kontroly. To bol môj život. Boli dni, keď som cítila, že je to môj posledný deň, je všetkému koniec, toľko to bolo. Hocijako zle som sa cítila, neležala som, sedela som a pracovala. Hľadala som možnosti uzdravenia, lebo som vedela, že keď zostanem ležať v posteli, tak už nikdy nevstanem.

Tak som si pomáhala, že po chemoterapii som napustila vaňu vodou, dala som do nej kilo kúpeľnej soli, liter octu, sódu bikarbónu a veľké bolesti som vyhorekovala zo seba. Viackrát to trvalo aj hodinu, aby som si potom ľahla a padla do hlbokého spánku. Áno, často boli hrozne ťažké obdobia, ale snažila som sa na ne zabudnúť, aj keď to nebolo ľahké. Viem, že ešte raz nemôžem ochorieť, lebo túto hrôzu by som už nebola schopná prežiť.

V určitom období Erikinej choroby prišla chvíľa, keď už mala dosť z odporúčaní lekárov, známych a cudzích, ktorí ju pravidelne bombardovali zázračnými prostriedkami, bylinnými čajmi, od ktorých sa cítila stále horšie, bolo jej často na vracanie. Život si zobrala do svojich rúk, prestala brať lieky, lebo si myslela, že lieky majú na jej organizmus negatívny vplyv. Rozhodla. Nebude otravovať svoj organizmus liekmi. Keď bude žiť, bude to ďakovať svojmu rozhodnutiu a keď sa stane opak toho, aj to. A toho sa nechcela zriecť.

„Nedovolila som, aby do mňa nastriekali morfín a iné toxické látky. Zriekla som sa predchádzajúceho života, zmenila som svoju životosprávu, zreformovala som svoj jedálny lístok, robila som meditácie, pátrala som, navštevovala som prednášky a kurzy. Psychická záťaž má negatívny vplyv na zdravie, preto som sa snažila striasť zo seba všetku ťarchu a očistiť sa. Vrátila som sa k lekárovi, ktorý ma ožaroval. On si ako osemnásťročný vybral lekársku fakultu preto, lebo diagnostikovali uňho sarkómu, jeden z najnebezpečnejších druhov rakoviny, z ktorej máloktorí vyjdú víťazne, presne tak, ako v mojom prípade. Bol to veľmi pozitívny človek, vždy bol medzi nami dobrý vzťah.

On ma podporoval, nikdy ma nenútil na chemoterapiu a na nič, čo som nechcela. Medzitým som hľadala alternatívne liečebné metódy a liečila som sa. Hoci liečebné metódy klasickej medicíny som odmietla, na kontroly som chodila. Pri jednej takej príležitosti nasledoval ďalší šok. Oznámili mi, že treba odstrániť moju štítnu žľazu kvôli rakovinovému rozmnoženiu buniek. Ja som to jednoznačne odmietla a na základe náhleho rozhodnutia som odcestovala do Brazílie.

Ľudia, ktorých sa dotkne vánok smrti, chytajú sa každej slamky, aby sa vyliečili. Aj Erika Petrleničová sa chytala všetkého a potom vychodila školu života. Verí v ezoteriku, v duchovnú medicínu, preto sa vybrala do Brazílie bez telefónu, nechajúc za sebou všetky starosti a problémy a vrátila sa domov až vtedy, keď ju vyhlásili za zdravú.

Pomohol aj spiritualizmus

Zastáva názor, že spiritualizmus pomáha uzdraviť sa. Zosilnená prišla domov s vedomím, že jej ukázali, ktorou cestou sa má uberať. Potláčanie citov podporuje vznik choroby, preto začala rozoberať, čo všetko škodilo jej zdraviu a všetko to striasla zo seba. Pritom za dôležité považuje aj odpustenie.

„Teraz žijem tak, že nie je na mne žiadna ťarcha, dodržujem svoj stravovací režim a správnu životosprávu. Som šťastná. Ja som už každému odpustila a keď sa niekto hnevá na mňa, to už nie je môj problém, moja ťarcha. Mám náhle, ale vedomé rozhodnutia, napríklad, keď som mala narodeniny, odcestovala som do Piešťan na tri dni, aby som mohla byť osamote. Ja veľmi potrebujem takéto veci. Som rada, že mám prácu, že ako 64-ročná som zdravá, že nemám žiadnu diagnózu a nemusím sa trápiť. Mám sa dobre, som v Božích rukách.

Erika Petrleničová považovala za dôležité, aby sa s nami podelila o svoj prípad, veď prežila neprežiteľné. Dvadsať rokov mala taký vysoký počet zhubných markerov, okolo 500, že lekári nevedeli, čo majú robiť. Zobrala si život do svojich rúk neľutujúc čas, ani peniaze. Odkazuje každému, že najdôležitejšia je prevencia, aby ste si nestrčili hlavu do piesku, keď ide o vaše zdravie. Jej najdôležitejší odkaz je, aby ste sa nikdy nevzdali, ani vtedy, keď sa vás už zrieknu, zoberte si liečenie vašej choroby do svojich rúk a majte pevnú vieru.

Naše minerály nie sú koloidné, skôr iónové. Minerály v iónovej forme sú ešte asi milionkrát menšie ako tie v koloidnej forme, a tým pádom sú oveľa lepšie vstrebateľné. Napríklad koloidné častice hořčíka majú veľkosť zhruba 1 mikróna. Ale ión hořčíka je veľký zhruba 1 x 10-6mikróna. Iónová forma znamená, že minerály sú doslova rozpustené vo vode. Iónové minerály naviac majú prírodný elektrický náboj, ktorý ďalej napomáhá pri trávení a vstrebávaní. Koloidná forma znamená, že nerozpustné častice minerálov sa vďaka svojej pomerne malej veľkosti sa volne vznášajú vo vode a neusadia sa na dno. Môžete použiť hocičo z nasledujúceho textu.

Jurassic Minerals obsahujú ako hlavnú a najdôležitejšiu časť prírodný zmes 72 iónových minerálov a stopových prvkov, pocházajúcich zo soľného jazera. Každú sekundu života sa naše telo spolieha na iónové minerály a stopové prvky, ktoré riadia a vyvolávajú miliardy nepatrných elektrických impulzov. Bez týchto impulzov by v tele nefungoval ani jeden sval. Nepracoval by nám mozog, ani srdce a bunky by neboli schopný osmózy. Iónové minerály sa tiež podielajú na regulácií hladiny Ph v tele. Hlavnými alkalizujúcimi minerálmy sú horčík, draslík, vápnik, sodík a zinok. Tieto minerály majú schopnosť viazať sa na kyseliny v ľudskom tele, a tak ich neutralizovať. Pokiaľ však ľudské telo z potravy neprijíma dostatočné množstvo týchto minerálov, odoberie si ich zo samotných tkanív a kostí. Toto môže viesť napr. ku slabnutiu kostí (osteoporóze), straťe svalovej hmoty alebo srdcovým chorobám. Hormóny, ktoré naše telo produkuje pri stresových reakciách, môžu tiež naše telo pripraviť o tieto cenné minerály a stopové prvky. 

Absorpcia iónových minerálov závisí na tom, nakoľko je organizmus v danom okamihu "vyhladovaný". Absorpcia iónových minerálov stúpa až na 90%, ak ich telo vyžaduje a naopak je nižšia, ak ich telo má dostatok.

Podľa smerníc ministerstva pôdohospodárstva ČR, každá reklama na doplnok výživy by mala obsahovat výrok, že najlepším zdrojom nutrientov je zdravá a vyvážená strava. Pokiaľ však takú nemáme, (čo väčšinou nemáme - to hovorím ja) môžeme zvážiť použitie doplnkov výživy. Myslím si, že je na mieste hovoriť aj o tom, že vzhľadom k dlhodobému, intenzívnemu hospodáreniu a používaniu priemyslových hnojív, ktoré obsahujú len jeden alebo len málo prvkov (väčšinou dusík, fosfor a draslík), sú pôdy často vyčerpané s nízkym obsahom dôležitých minerálov a stopových prvkov.

Firma INVEP s.r.o. je nová firma, ktorá vznikla v júli 2004. Vekom mladá, avšak korene jej vzniku siahajú do roku 2000, odkedy sa konatelia firmy so svojimi blízkymi spolupracovníkmi začali zaoberať distribúciou potravinových doplnkov. Je pravda, že svoju činnosť vykonávala pre inú zahraničnú firmu, kde počas pôsobenia dosiahla výsledky v distribúcii produktov nielen v Slovenskej republike, ale podarilo sa jej výraznou mierou otvoriť obchodné zastúpenie v Maďarsku a Rakúsku.

Túto činnosť ako fyzická osoba vykonávala až do roku 2004, kedy jej bola na základe dosiahnutých výsledkov ponúknutá exkluzívna ponuka na ich distribúciu. Významné postavenie v oblasti potravinových doplnkov sme získali hlavne tým, že naše produkty sú 100% prírodného charakteru, bez akejkoľvek chemickej úpravy, neobsahujú žiadne syntetické farbivá, prídavné ani konzervačné látky.

Svoje produkty môžu na území SR distribuovať s rozhodnutím ÚVZ SR BPOVO/470/2004/Ht platnosť tohoto rozhodnutia sa pod číslom: OLP/8422/2009 zo dňa 1.12.2009  predlžuje na DOBU NEURČITÚ a jedina ma exkluzívnu zmluvu na ich distribúciu v Slovenskej republike.

Produkty v ponuke:

• Jurassic Minerals+
  
• Fytozym
  

Detoxikačné centrum Zlaté Moravce